Logo

Základné informácie

Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., dodáva pitnú vodu približne 740-tisíc stálym zákazníkom v 118 obciach naprieč regiónom západného Slovenska. Vodu čerpá predovšetkým z mimoriadne kvalitných podzemných zdrojov. Vďaka výhodnej polohe v blízkosti Dunaja a unikátnemu štrkovo-pieskovému podložiu sú tieto vodárenské zdroje nielen kvalitné, ale aj výdatné. Zo 60 vodárenských zdrojov, ktoré BVS dnes prevádzkuje, by technicky bolo možné vykryť spotrebu pre viac ako polovicu Slovenska.
Voda je spotrebiteľom dodávaná pomocou siete viac ako 3 200 kilometrov vodovodných potrubí, ktoré dopravujú vodu do 130 vodojemov. Ich celkový obsah je približne rovnaký ako 264 miliónov 1,5 litrových fliaš.

Druhou kľúčovou úlohou BVS je odkanalizovanie odpadových vôd v obciach, ktoré sú pripojené na verejnú kanalizačnú sieť. Na tento účel sa využíva viac ako 1 800 kilometrov kanalizačných potrubí, ktoré dopravujú odpadovú vodu do 23 čistiarní odpadových vôd. Jednou z nich je aj Ústredná čistiareň odpadových vôd vo Vrakuni, ktorá je svojou kapacitou 172 800 m3 za deň, resp. 2 000 l za sekundu najväčšou čistiarňou odpadových vôd na Slovensku.
Kvalitu pitných a vyčistených odpadových vôd kontroluje Bratislavská vodárenská spoločnosť vo vlastných akreditovaných laboratóriách.
Akcie Bratislavskej vodárenskej spoločnosti sú vlastnené 89 akcionármi, ktorými sú mestá a obce z regiónu, kde BVS pôsobí. Majoritným akcionárom, s podielom 59,29 percenta, je Hlavné mesto Bratislava. Sama BVS drží viac ako 8 percent svojich vlastných akcií.   

Bratislavská vodárenská spoločnosť je vlastnená 89 akcionármi. Ide predovšetkým o mestá a obce, v ktorých BVS pôsobí a v ktorých prevádzkuje vodovodnú alebo kanalizačnú sieť. Bratislavská vodárenská spoločnosť so svojimi akcionármi úzko spolupracuje nielen na prevádzke ale aj rozvoji vodárenskej infraštruktúry aj environmentálnych projektoroch.
Majoritným akcionárom Bratislavskej vodárenskej spoločnosti je Hlavné mesto Bratislava, ktoré vlastní  59,29 percenta akcií. Ostatné mestá a obce vlastnia 32,28 percenta akcií. Najväčšie podiely spomedzi drobných akcionárov vlastnia mestá Skalica, Malacky, Pezinok a Senec. Samotná Bratislavská vodárenská spoločnosť drží 8,43 percenta svojich vlastných akcií.

  • Výška základného imania: 281 365 934,89 €
  • Menovitá hodnota jednej akcie: 33,19 €
  • Počet akcií: 8 477 431
  • Druh akcií: kmeňové
  • Forma akcií: akcie na meno
  • Obmedzenie prevoditeľnosti akcií na meno: V zmysle čl. 7 ods. 7.4 stanov spoločnosti je prevoditeľnosť akcií obmedzená. Prevod akcií spoločnosti je podmienený súhlasom dozornej rady spoločnosti.

Valné zhromaždenie

Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom bvs. Do jeho pôsobnosti patrí najmä zmena stanov spoločnosti, voľba a odvolanie členov predstavenstva a dozornej rady, rozhodnutie o rozdelení, zlúčení, splynutí spoločnosti, rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát a určení tantiém. Hlasovacie právo patriace akcionárovi sa riadi menovitou hodnotou jeho akcií, pričom na jednu akciu pripadá jeden hlas. Rozhodnutia valného zhromaždenia sa prijímajú vo forme uznesenia valného zhromaždenia. Valné zhromaždenie je predstavenstvo povinné zvolať najmenej raz za rok.

Predstavenstvo

Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti. Je oprávnené konať v mene spoločnosti vo všetkých veciach. Predstavenstvo  najmä vykonáva obchodné vedenie spoločnosti a zabezpečuje všetky jej prevádzkové a organizačné záležitosti, vykonáva práva zamestnávateľa, zabezpečuje vedenie predpísaného účtovníctva a inej evidencie, obchodných kníh a ostatných dokladov spoločnosti, vedie kolektívne vyjednávanie a uzatvára kolektívnu zmluvu, schvaľuje organizačnú štruktúru spoločnosti a všetky jej zmeny a úpravy.
Predstavenstvo spoločnosti má 5 členov. Členov  predstavenstva volí a odvoláva  valné zhromaždenie na dobu štyroch rokov. Zasadnutie predstavenstva zvoláva a vedie predseda alebo ním poverený člen predstavenstva podľa potreby, najmenej raz za mesiac.

  • JUDr. Peter Olajoš, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ
  • Ing. Emerich Šinka, člen predstavenstva a finančný riaditeľ
  • Ing. Miroslav Kollár, PhD., člen predstavenstva a výrobný riaditeľ
  • Ing. Ladislav Kizak, člen predstavenstva a obchodný riaditeľ
  • Ing. Marián Havel, člen predstavenstva a investičný riaditeľ

Dozorná rada

Dozorná rada je najvyšším kontrolným orgánom spoločnosti. Dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti. Dozorná rada overuje postupy vo veciach spoločnosti a je oprávnená kedykoľvek nahliadať do účtovných dokladov, spisov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti a zisťovať stav spoločnosti. Pritom kontroluje a valnému zhromaždeniu predkladá zistenia a odporúčania, týkajúce sa najmä plnenia úloh uložených valným zhromaždením predstavenstvu, dodržiavania stanov spoločnosti a právnych predpisov pri činnosti spoločnosti, hospodárskej a finančnej činnosti spoločnosti, účtovníctva, dokladov, účtov, stavu majetku spoločnosti, jej záväzkov a pohľadávok.
Dozorná rada má 12 členov. Zasadnutie dozornej rady zvoláva jej predseda, resp. podpredseda alebo nimi poverený člen dozornej rady najmenej raz za kalendárny štvrťrok.

  • JUDr. Ing. Martin Kuruc, člen dozornej rady
  • Mgr. Martin Vlačiky, PhD., člen dozornej rady
  • Ing. Roman Lamoš, člen dozornej rady
  • Ing. Jozef Krúpa, člen dozornej rady
  • Mgr. Ing. Peter Cmorej, člen dozornej rady
  • Ing. Jakub Mrva, člen dozornej rady
  • Mgr. Ing. Michal Radosa, člen dozornej rady
  • Mgr. Veronika Buc, PhD., člen dozornej rady
  • Ing. Alena Trančíková, člen dozornej rady
  • Ing. Vladimír Antonín, člen dozornej rady
  • Jozef Kolla, člen dozornej rady
  • Mgr. Peter Littera, člen dozornej rady

Dozorná rada je najvyšším kontrolným orgánom spoločnosti. Dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti. Dozorná rada overuje postupy vo veciach spoločnosti a je oprávnená kedykoľvek nahliadať do účtovných dokladov, spisov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti a zisťovať stav spoločnosti. Pritom kontroluje a valnému zhromaždeniu predkladá zistenia a odporúčania, týkajúce sa najmä plnenia úloh uložených valným zhromaždením predstavenstvu, dodržiavania stanov spoločnosti a právnych predpisov pri činnosti spoločnosti, hospodárskej a finančnej činnosti spoločnosti, účtovníctva, dokladov, účtov, stavu majetku spoločnosti, jej záväzkov a pohľadávok. Dozorná rada má 12 (dvanásť) členov. Zasadnutie dozornej rady zvoláva jej predseda, resp. podpredseda alebo nimi poverený člen dozornej rady najmenej raz za kalendárny štvrťrok.

 

Staršie ročné správy spoločnosti:

 

Valné zhromaždenie 

 

História BVS 

Bratislavská vodárenská spoločnosť patrí medzi najstaršie, nepretržite fungujúce spoločnosti na Slovensku. Vodu dodáva do Bratislavy už od roku 1886. Počas druhej polovice 19. storočia nastal v Európe veľký rozvoj vodárenstva a všetky väčšie mestá začali stavať svoje vodovody. Aby mohol byť zriadený vodovod pre Bratislavu, musel sa nájsť kvalitný a udržateľný zdroj pitnej vody a vybrať spoločnosť, ktorá by navrhla, postavila a sprevádzkovala vodovod na vlastné náklady,pretože počiatočná investícia prevyšovala vtedajšie možnosti mesta.
V roku 1879 došlo k rokovaniam medzi mestom a stavebnou spoločnosťou C. Korte & Comp. v Prahe, ktorá bola zastúpená inžinierom Zdenkom Ritter von Wesselym. Dňa 22. septembra 1881 bola podpísaná zmluva medzi spoločnosťou a mestom o výstavbe a prevádzkovaní mestského vodovodu. V spolupráci s nemeckým stavebným radcom Bernhardom Salbachom sa v okolí mesta našiel výdatný a kvalitný vodný zdroj na ostrove Sihoť. Pod ostrovom sa tiahlo štrkové lôžko prepojené na koryto Dunaja, ktoré bolo bohaté na podzemnú vodu a bolo tak schopné zásobovať mesto dostatočným množstvom kvalitnej, prírodne prefiltrovanej vody. Ostrov Sihoť bol vybraný za vodárenský zdroj pre výstavbu stáleho vodovodu.

Za účelom výstavby a spravovania nového vodovodu bola zriadená Rakúska vodárenská spoločnosť. Spoločnosť vznikla predajom akcii súkromným investorom. Bola jej udelená koncesia na prevádzkovanie bratislavského vodovodu po dobu 50 rokov a mesto Bratislava získalo predkupné právo na celú vodárenskú spoločnosť aj s jej zariadením.
Dňa 25. augusta 1884 sa začali práce na stavbe prvého mestského vodovodu a ukončené boli o rok neskôr, kedy bola celá vodovodná sieť odovzdaná do testovacej prevádzky.
Vodovod pre mesto Bratislava bol oficiálne spustený do plnej prevádzky 4. februára 1886. Vodáreň dodávala denne vodu v objeme 3000 m3. K dátumu spustenia vodovodu do prevádzky k nemu bolo pripojených 17 500 obyvateľov, tretina z vtedajšieho počtu 50 000 obyvateľov mesta.

Voda pre verejné zásobovanie bola dodávaná z jednej studne na ostrove Sihoť. Studňa mala svetlý priemer 2,5 metra. Jej maximálna výdatnosť bola 210 m3 vody za hodinu. Z tejto studne bola voda dopravovaná pomocou 400 mm širokého a 1772 metrov dlhého vákuového potrubia smerujúceho do zbernej studne čerpacej stanici v Karlovej Vsi.
Voda z tejto zbernej studne bola pumpovaná pomocou parných čerpadiel ďalej do mesta. Distribúcia bola realizovaná cez tzv. okružnú sieť, priamo k spotrebiteľom, a až neodobraná voda zo systému sa následne dostávala do vodojemu. Vodovodnú sieť v roku 1886 tvorili potrubia s dĺžkou 37 316 metrov, 291 hydrantov a 156 posúvačov.
 

K prvému rozšíreniu bratislavskej vodárne prišlo v roku 1906, kedy bolo potrebné pre stúpajúcu spotrebu vody a nárast obyvateľstva postaviť druhú studňu na ostrove Sihoť. Celkové denné množstvo dodávanej vody sa zvýšilo z 3000 m³ na 5781 m³, čo pri 70 tisícovom obyvateľstve predstavovalo dennú spotrebu 83 litrov vody na obyvateľa. Ďalšie rozšírenie sa uskutočnilo vo viacerých etapách medzi rokmi 1910 až 1921 a bolo spojené najmä s elektrifikáciou vodárne.

Prvá elektrická čerpacia stanica v Bratislave bola postavená na Sihoti. Do prevádzky bola spustená v roku 1912. Budova čerpacej stanice bola postavená v secesnom štýle a okolo jej základov bolo vystavané návršie zo žulového kameňa, ktoré ju chránilo pred zatopením pri vysokom stave Dunaja. Zo strojovne čerpacej stanice vychádzali dve výtlačné potrubia, ktoré boli uložené v betónovom tuneli vystavanom pod korytom Karloveského ramena.

V roku 1921 sa postavilo nové, III. tlakové pásmo s dvojkomorovým vodojemom na Murmanovej výšine (dnešný Baránok) s obsahom 800 m³ a kapacita vodárenského systému v roku 1921 predstavovala 12 000 m³ vody denne. Po rozšírení rozvodnej siete tretieho tlakového pásma do oblasti Kramárov bola v roku 1922 vybudovaná prečerpávacia stanica na ceste na Kamzík a vodojem s obsahom 50 m2, čím vzniklo štvrté tlakové pásmo. V rokoch 1924 – 25 došlo k ďalšiemu rozšíreniu hlavnej čerpacej stanice.

V medzivojnovom období sa v mestskej vodárni realizovala rozsiahla investičná činnosť. Okrem už spomínaného rozšírenia čerpacej stanice v Karlovej Vsi v rokoch 1924 – 25, bol postavený vodojem na Podkolibskej ceste (1929 – 30), druhá čerpacia stanica na ostrove Sihoť (1931 – 33), dve nové spúšťané studne (1925, 1930) a transformačná stanica v Karlovej Vsi (1933).

V povojnovom období prežívalo mesto búrlivý rozvoj. Kapacita vodárne sa oproti pôvodnému stavu postupne zväčšovala a tomu primerane sa rozširovali aj vodárenské zariadenia stavbou nových studní, nových čerpacích staníc, predlžovaním vodovodnej siete a pod. Bol vybudovaný druhý vodojem na Podkolibskej ceste (1952) a vo dojem na Vtáčniku (1955, jeden z naj väčších vo vtedajšom Československu – 17 300 m3). Vodovod bol postupne zavedený do jednotlivých mestských častí, pribudli nové vodné zdroje a pod. Veľké nároky na rozšírenie vodovodu si vyžadovalo aj začatie budovania sídlisk v Bratislave. Vodovodná sieť výrazne vzrástla – v roku 1945 merala 183 km, v roku 1965 už mala 435 km a 109 km vodovodných prípojok.

Mestská vodáreň postupne napájala na verejný vodovod ďalšie časti mesta, a to: 1948 – 1949 Rača, 1952 – 1953 Prievoz, 1957 – 1960 Lamač a Dúbravka, 1958 – 1961 Vrakuňa, 1959 – 1964 Petržalka, 1960 – 1962 Dlhé diely, 1967 – 1970 Devín, 1968 – 1969 Vajnory, 1975 – 1980 Jarovce – Rusovce – Čunovo, 1995 – 1996 Mariánka (ako prvá obec, ktorá nepatrila do teritória Bratislavy).

V roku 1946 sa bratislavská plynáreň definitívne oddelila od vodárne, s ktorou bola spätá od roku 1891 v spoločnom mestskom podniku so spoločným riaditeľom i spoločnými priestormi na bývalom „Firšnáli”. Mestský podnik bol 1. januára 1949 zmenený na komunálny podnik. V roku 1951 sa stala vodáreň zložkou Krajskej vodohospodárskej služby. Po ďalšej reorganizácii bola premenovaná na Západoslovenské vodárne a kanalizácie a v roku 1955 na Krajskú správu zásobovania vodou a kanalizácií. V roku 1960 sa vodáreň opäť vrátila k mestu ako Vodohospodárska správa mesta Bratislavy, ktorá bola rozpočtovou organizáciou Mestského národného výboru v Bratislave. Podnik s názvom Vodárne a kanalizácie Bratislava bol zriadený 1. januára 1967.

Ďalšie obdobia vývoja verejného vodovodu priniesli mohutný rozvoj. Napríklad vodovodná sieť mesta sa rozšírila o takmer 650 km. Posledným dôležitým medzníkom v histórii bratislavskej vodárne bola v roku 2002 transformácia štátneho podniku Vodárne a kanalizácie Bratislava, š. p., na akciovú spoločnosť a 7. 1. 2003 vznik Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Do základného imania BVS, a.s., bol vložený celý majetok zrušeného štátneho podniku Vodárne a kanalizácie Bratislava, a časť majetku zrušeného štátneho podniku Západoslovenské vodárne a kanalizácie. Akcionármi BVS, a.s., sú obce a mestá v územnej pôsobnosti spoločnosti, pričom majoritným akcionárom je Hlavné mesto SR Bratislava.