Kvalita vody
Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. (ďalej len BVS, a.s.) zásobuje v rámci svojej pôsobnosti obyvateľov hlavného mesta Bratislava a okresov Pezinok, Malacky, Senec, Skalica, Myjava, a čiastočne obyvateľov okresov Nové Mesto nad Váhom, Trnava a Piešťany, kvalitnou vodou získavanou z rôznych zdrojov, akými sú pramene, studne či vrty.
Pitná voda je voda určená na ľudskú spotrebu v jej pôvodnom stave alebo po úprave, ktorá sa používa na pitie, varenie, prípravu potravín alebo na iné domáce účely, vo verejných priestoroch alebo v súkromných priestoroch. 1
Ako dodávateľ pitnej vody sme povinní zabezpečiť, aby dodávaná pitná voda spĺňala požiadavky na zdravotnú bezpečnosť podľa platnej legislatívy2. Kvalitu pitnej vody BVS, a.s. pravidelne kontroluje odbermi a analýzami vzoriek vody od zdroja cez sieť až po koncového odberateľa. Početnosť, miesta odberu a rozsahy sú určené dokumentom „Program monitorovania“, ktorý BVS, a.s. predkladá príslušnému Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva (ďalej RÚVZ), v zmysle platnej legislatívy.
Súčasne BVS, a.s. sa snaží napredovať v technologických inováciách v oblastiach sledovania a kontroly kvality vody, automatizácie procesov a bezpečnosti dodávanej vody a to napr. pomocou online analyzátorov inštalovaných na vybraných kritických miestach systému zásobovania vodou. Zároveň BVS, a.s. zefektívňuje dodávku pitnej vody prostredníctvom vzdialeného ovládania a zabezpečovania najnovšieho vybavenia pracovníkov BVS, a.s.
Kontrolu a odbery vzoriek vody vykonávajú akreditovaní pracovníci laboratória BVS, a.s., ktoré je spôsobilé vykonávať chemické, fyzikálne, fyzikálno-chemické, biologické a mikrobiologické skúšky pitných vôd. Osvedčenie o akreditácii udelené Slovenskou národnou akreditačnou službou (ďalej SNAS) a rozsah akreditácie sú uvedené nižšie.
Osvedčenie o akreditácií BVS, a.s., 2024
Rozsah akreditácie BVS, a.s., 2024
Výsledky stanovenia skúšok sú zapisované do laboratórneho programu, ktorý slúži na zhromažďovanie, vyhodnocovanie a archiváciu dát. V prípade namerania nadlimitnej hodnoty v ukazovateli podľa vyhlášky č. 91/2023 Z.z. sú dáta bezodkladne zasielané príslušným Regionálnym úradom verejného zdravotníctva (ďalej len RÚVZ), v zmysle legislatívnych požiadaviek. V prípade zistenia nadlimitných hodnôt sú bezodkladne vykonávané nápravné opatrenia pracovníkmi divízií distribúcie a výroby vody. Po vykonaní týchto opatrení sa následne kontrolnými odbermi vzoriek vody zisťuje ich efektívnosť a výsledky analýz vzoriek vody s dodatočnými informáciami o vykonaných nápravných opatreniach sú postúpené RÚVZ.
Podľa platnej legislatívy Slovenskej republiky je BVS, a.s. povinná predložiť príslušnému RÚVZ výsledky vzoriek vody za dobu určenú zákonom č. 355/2007 Z.z. a zároveň v požadovaných intervaloch zasielať výsledky Výskumnému ústavu vodného hospodárstva (ďalej VÚVH) a na príslušné okresné úrady.
- 355/2007 Z.z paragraf 17, odsek (1)
- Podľa zákona 355/2007 Z.z. paragraf 17c, odsek (4) písmeno a) ktorý určuje bezpečnosť pitnej vody podľa Vyhlášky č. 91/2023 Z.z.
V prípade podozrenia na nevyhovujúcu kvalitu vody, porušené štandardy kvality pitnej vody, je možné podať podnet prostredníctvom Call centra BVS, a.s. a to buď telefonicky, cez stránku alebo e-mailom. Ďalšia možnosť, ako nahlásiť poruchy, či iné problémy s dodávkou vody, je kontaktovanie Poruchového dispečingu, resp. osobná návšteva Kontaktného centra.
Po obdržaní reklamácií, je každej jednej venovaná plná pozornosť. Reklamácie sú pridelené na príslušné oddelenia, kam patria. V prípade porušenia štandardov kvality pitnej vody sú podania preverované na Referáte kvality pitnej vody a štandardov kvality.
Po doručení reklamácie BVS, a.s., začne interné šetrenie, v rámci ktorého sú na adresu reklamácie vyslaní pracovníci BVS, a.s., na posúdenie podnetu priamo v teréne. Na základe výsledkov šetrenia sa vykonávajú nápravné činnosti, ktorými sú napríklad vykonanie preplachu v okolí inkriminovaného miesta, oprava siete, či iné potrebné činnosti na obnovenie kvality pitnej vody.
V niektorých prípadoch BVS, a.s. na potvrdenie účinnosti nápravných opatrení vykoná rozbory vzoriek vody v akreditovanom laboratóriu BVS, a.s. odobraných u vás ako sťažovateľa, tak aj na najbližšom objekte našej vodovodnej siete, na ktorom je technicky možné vykonať odber vzorky vody (napr. hydrant, objekt v správe BVS, a s.).
BVS, a.s. ako dodávateľ pitnej vody zodpovedá za kvalitu a tlak dodávanej vody po vstup do vodovodnej prípojky. Vnútorný vodovod je v správe majiteľa nehnuteľnosti. Práve v prípadoch, keď sa prešetrením potvrdí problém s kvalitou vody vo vnútornom domovom rozvode, je o výsledku šetrenia spotrebiteľ oboznámený s odporúčaniami, ako predchádzať situáciám, ktoré môžu zhoršiť kvalitu pitnej vody. Súčasne sú na našom webe, v sekcii „Vnútorný domový rozvod vody – starostlivosť a rady“, uvedené pomocné informácie a rady na udržanie kvality vody v domových rozvodoch vody.
Každý jeden podnet BVS, a.s. dôkladne preverí a výsledky šetrení sú vám spotrebiteľom následne zasielané vo forme písomnej odpovede.
V prípade, ak bývate v bytovom dome, odporúčame vám najprv kontaktovať správcu bytového domu, so žiadosťou o preverenie prípadných prác na vnútorných domových rozvodoch vody, resp. o preverenie, či problém s dodávkou vody (kvalita, tlak, atď.) majú viacerí nájomníci v bytovom dome.
Po prešetrení reklamácie je odpoveď zasielaná správcovi bytového domu, ktorý je zmluvným odberateľom BVS, a.s.
BVS zabezpečuje dezinfekciu pitnej vody 3 spôsobmi:
- dávkovaním roztoku chlórnanu sodného,
- dávkovaním roztoku oxidu chloričitého (chlórdioxidu),
- dezinfekciou UV žiarením.
Podľa Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 91/2023 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou, nesmie v pitnej vode u spotrebiteľa na vodovodnom kohútiku obsah voľného chlóru prekročiť limitnú hodnotu 0,3 mg/l a obsah chlórdioxidu nesmie prekročiť limitnú hodnotu 0,2 mg/l.
V obciach Dunajská Lužná, Miloslavov, Buková, Kuchyňa, Čunovo, Rásnik a Hradište pod Vrátnom zabezpečujeme kvalitu vody, namiesto chemickej dezinfekcie, fyzikálnou dezinfekciu, t.j. UV žiarením.
BVS, a.s. ako dezinfekčné prostriedky používa len roztoky chlórnanu sodného a oxidu chloričitého. Do pitnej vody nie sú pridávané na hygienické zabezpečenie žiadne prípravky na báze plynného chlóru, chloramínu či striebra.
Do vody sa nikdy nepridávali a ani v súčasnosti nepridávajú ani žiadne fluoridy, alebo prípravky na fluorizáciu.
Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (v znení č. 587/2004 Z. z., 230/2005 Z. z., 479/2005 Z. z., 532/2005 Z. z., 359/2007 Z. z., 514/2008 Z. z., 515/2008 Z. z., 384/2009 Z. z., 134/2010 Z. z., 556/2010 Z. z., 258/2011 Z. z., 408/2011 Z. z., 306/2012 Z. z., 321/2012 Z. z.(nepriamo), 180/2013 Z. z., 35/2014 Z. z., 409/2014 Z. z., 262/2015 Z. z., 303/2016 Z. z., 277/2017 Z. z., 51/2018 Z. z., 177/2018 Z. z., 284/2018 Z. z., 284/2018 Z. z., 305/2018 Z. z., 74/2020 Z. z., 516/2021 Z. z., 516/2021 Z. z., 253/2022 Z. z., 517/2022 Z. z., 74/2023 Z. z., 525/2023 Z. z., 525/2023 Z. z.)
Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (v znení č. 525/2003 Z. z., 364/2004 Z. z., 587/2004 Z. z., 230/2005 Z. z., 515/2008 Z. z., 394/2009 Z. z., 250/2012 Z. z.(nepriamo), 180/2013 Z. z., 91/2016 Z. z., 150/2017 Z. z., 51/2018 Z. z., 177/2018 Z. z., 66/2021 Z. z., 375/2021 Z. z., 516/2021 Z. z., 516/2021 Z. z., 134/2022 Z. z., 253/2022 Z. z., 517/2022 Z. z.)
Zákon č. 250/2012 Z. z o regulácii v sieťových odvetviach (v znení č. r1/c13/2013 Z. z., 435/2013 Z. z., 321/2014 Z. z., 391/2015 Z. z., 164/2017 Z. z., 177/2018 Z. z., 309/2018 Z. z., 309/2018 Z. z., 221/2019 Z. z., 297/2019 Z. z., 198/2020 Z. z., 276/2020 Z. z., 419/2020 Z. z., 516/2021 Z. z., 85/2022 Z. z., 256/2022 Z. z., 256/2022 Z. z., 324/2022 Z. z., 363/2022 Z. z., 433/2022 Z. z.)
Zákon č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení č. 198/2020 Z. z., 58/2022 Z. z., 58/2022 Z. z., 58/2022 Z. z.)
Vyhláška č. 161/2019 Z. z. Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky o meradlách a metrologickej kontrole (v znení č. 346/2022 Z. z.)
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 124/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií (v znení č. r/c69/2003 Z. z.)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 397/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody ( v znení zákona č. 209/2013 Z. z.)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 209/2013 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 55/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú náležitosti prevádzkových poriadkov verejných vodovodoch a verejných kanalizácií
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 315/2004 Z. z., ktorou sa ustanovuje rozsah a početnosť odberu vzoriek a požiadavky na rozsah a vykonávanie rozborov odpadových vôd
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 636/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu surovej vody a na sledovanie kvality vody vo verejných vodovodoch (v znení č. r1/c29/2005 Z. z., 354/2023 Z. z.)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 684/2006 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií
Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 276/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania odpadovej vody verejnou kanalizáciou (v znení č. 235/2016 Z. z.)
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 91/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú ukazovatele a limitné hodnoty kvality pitnej vody a kvality teplej vody, postup pri monitorovaní pitnej vody, manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou a manažment rizík domových rozvodných systémov
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 45/2024 Z.z. o obmedzovaní ožiarenia obyvateľov z pitnej vody, z prírodnej minerálnej vody a z vody vhodnej na prípravu stravy pre dojčatá
V zmysle §9 odsek 4) Vyhlášky ÚRSO č. 276/2012 Z.z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania odpadovej vody verejnou kanalizáciou, v znení vyhlášky č. 235/2016 Z. z., Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s. zverejňuje vyhodnotenie štandardov kvality.
Vybrané ukazovatele kvality pitnej vody - čo presne znamenajú?
Tvrdosť vody
Pod tvrdosťou vody rozumieme súčet obsahu vápnika a horčíka vo vode. Vápnik, ktorý tvorí hlavnú časť tvrdosti vody, nemá žiadne negatívne účinky na zdravie človeka. Zo zdravotného hľadiska dávame prednosť tvrdšej vode. Štatisticky bolo zistené, že v oblastiach, kde pitná voda obsahuje vyššiu koncentráciu vápnika a horčíka, sa u obyvateľstva vyskytuje menej kardiovaskulárnych ochorení.
Vápnik a horčík sú potrebné pre zdravý rast a ochranu kostí pred odvápnením, znižujú nervovo-svalovú dráždivosť a ovplyvňujú zrážanie krvi. Voda z vodovodu je tak najjednoduchší každodenný zdroj vápnika a horčíka pre organizmus.
Z hygienického hľadiska sú vápnik a horčík netoxické, naopak, ich prítomnosť v pitnej vode je žiadúca.
Celková tvrdosť vody 1)
|
Stupeň tvrdosti [°dH] |
Stupeň tvrdosti [mmol/l] |
|
|
Veľmi mäkká |
0 až 4 |
0 až 0,72 |
|
Mäkká |
4 až 8 |
0,72 až 1,43 |
|
Stredne tvrdá |
8 až 12 |
1,43 až 2,14 |
|
Dosť tvrdá |
12 až 18 |
2,14 až 3,21 |
|
Tvrdá |
18 až 30 |
3,21 až 5,35 |
|
Veľmi tvrdá |
> 30 |
> 5,35 |
Dusičnany
Dusičnany sa zúčastňujú kolobehu života v prírode. Vyskytujú sa vo všetkých zložkách životného prostredia – vo vzduchu, v pôde, v potravinách (najmä v zelenine a ovocí) a tiež vo vode. Nariadenie vlády pre pitnú vodu stanovuje limitnú hodnotu pre obsah dusičnanov v pitnej vode 50 mg/l.
Sodík
Sodík patrí k najdôležitejším minerálom, ktoré ľudský organizmus nevyhnutne potrebuje na reguláciu objemu telesných tekutín (napr. pri zvýšenom potení, hnačkových ochoreniach) a prenos nervových vzruchov.
Sodík je bežnou súčasťou prírodných vôd. Nariadenie vlády pre pitnú vodu ustanovuje limitnú (hraničnú) hodnotu pre obsah sodíka v pitnej vode 200 mg/l.
Pitná voda ako zdroj sodíka nie je zo zdravotného hľadiska považovaná za rizikový faktor, nakoľko obsah sodíka v nej je prirodzene nízky – rádovo v jednotkách až desiatkach mg/l. K celkovému dennému prísunu sodíka do organizmu pitná voda prispieva približne 10 %.
Rozpustné látky a mineralizácia
Pitnú vodu je možné obecne charakterizovať ako systém vo vode rozpustených plynov a látok anorganickej a organickej povahy. V Nariadení vlády pre pitnú vodu sa uvádza limitná hodnota celkových rozpustných látok 1 000 mg/l.
Z hľadiska kvality vody sa používa obvykle nasledujúce rozmedzie:
|
Mineralizácia vody |
RL105 |
|
slabo mineralizovaná |
50 až 500 |
|
stredne mineralizovaná |
500 až 1 500 |
|
silne mineralizovaná |
nad 1 500 |
RL105 – rozpustné látky
V oblasti našej územnej pôsobnosti sa v najväčšej miere vyskytuje slabo mineralizovaná voda, vhodná pre každodenné pitie, vo veľmi malej miere aj stredne mineralizovaná voda.
Zákal
Zákal je jeden z ukazovateľov, ktorého zhoršenie Vy ako spotrebiteľ, postrehnete ako jeden z prvých. Samotný zákal možno definovať ako zníženie priehľadnosti (transparentnosti) vody nerozpustenými látkami, ako sú napr. ílové minerály, oxidy kovov (napr. železo, mangán), baktérie. Limitná hodnota pre ukazovateľ zákal je pre pitné vody je 5 NTU.
Železo a mangán
Napriek potrebe prítomnosti železa a mangánu v pitnej vode je ich vysoká koncentrácia nežiadúca. Prítomnosť železa a mangánu v pitnej vode je spozorovateľná veľmi rýchlo. Okrem nepriaznivých organoleptických vlastností (chuť, pach) je možné aj pozorovanie zvýšeného zákalu, typických červených, resp. žltkastých nánosov. Vysoké koncentrácie môžu spôsobovať napr. aj zvýšenú koncentráciu mikrobiologických ukazovateľov v pitnej vode. Dôvodom zvýšeného obsahu železa a mangánu v pitnej vode u spotrebiteľa sú napríklad odstáta voda vo vnútornom domovom rozvode (o ktorého starostlivosť sa venujeme v časti „Vnútorný domový rozvod vody – starostlivosť a rady), poruchy na sieti zo strany BVS, a.s.
1) Zdroj: Hydrochemie, Pavel Pitter, 5. aktualizované vydání, VŠCHT v Praze, 2015
Zistiť kvalitu vody vo vybranej lokalite
Zopár rád, ako šetriť vodu v domácnosti
Ako môžete prispieť k zlepšeniu životného prostredia a ušetriť aspoň povestnú kvapku v oceáne?
Prečítajte si pár rád, ako na to
Vnútorný domový rozvod vody – starostlivosť a rady
Verejný vodovod končí navŕtavacím pásom s uzáverom, v bode napojenia na vodovodnú prípojku. Potrubia, ktoré sú určené na rozvod vody v dome (vrátane príslušenstva a technických zariadení, na ktoré sú pripojené), sa nazývajú vnútorný vodovod alebo „vnútorný domový rozvod“ a pre právnické osoby sa používa termín vnútro-areálový rozvod vody 1,2,3 (ďalej len „vnútorný vodovod“). Pri starostlivosti o vnútorný vodovod odporúčame dodržiavať nasledovné zásady.
Zásady starostlivosti o vnútorný domový rozvod
Priemerná spotreba vody pre domácnosti
| Rok | litrov / obyv. / deň | Rok | litrov / obyv. / deň |
|---|---|---|---|
| 2003 | 148,2 | 2013 | 102,0 |
| 2004 | 136,4 | 2014 | 99,5 |
| 2005 | 129,0 | 2015 | 99,8 |
| 2006 | 130,4 | 2016 | 100,5 |
| 2007 | 129,4 | 2017 | 102,5 |
| 2008 | 114,4 | 2018 | 102,4 |
| 2009 | 110,8 | 2019 | 100,8 |
| 2010 | 105,4 | 2020 | 100,5 |
| 2011 | 99,0 | 2021 | 96,3 |
| 2012 |
100,5
|
2022 2023 2024 |
107,2 104,9 108,3
|
Ako sa vyrába voda v BVS
Pitnú vodu získavame z chránených vodárenských území. V podunajskej a záhorskej oblasti sa voda odoberá zo studní z podzemných zdrojov, v horských oblastiach Malých Karpát sa voda získava zachytávaním prameňov. Veľmi kvalitné a výdatné zásoby vody sa vyskytujú najmä v oblasti Bratislavy, kde vďaka vhodnému geologickému podložiu prichádza k prirodzenej filtrácii a preto ju nie je potrebné ďalej upravovať. Na bohatých, štrkovo-pieskových nánosoch v blízkosti Dunaja sú vyhĺbené studne, z ktorých sa voda ťaží pomocou ponorných čerpadiel umiestnených pod hladinou podzemnej vody. Zo studní sa voda transportuje do čerpacích staníc, odkiaľ je pomocou výkonných čerpadiel dopravovaná do vodárenských nádrží umiestnených vo vyšších nadmorských výškach – do vodojemov. Tam, kde je nutné vodu pred dopravením do vodojemu upraviť (región Záhoria a Malých Karpát), sú čerpacie stanice spojené s úpravňami pitných vôd. Úprava spočíva v odstránení nežiadúcich látok vo vode (napr. zvýšený obsah železa, mangánu) rôznymi technologickými postupmi.
Vo vodojemoch nastáva správne regulovanie prítoku vody z vodárenského zdroja a po jej hygienickom zabezpečení, k odberu vody spotrebiteľmi. Tieto objekty sú dôležitou súčasťou udržiavania stáleho prevádzkového tlaku v distribučnej potrubnej sieti. V oblastiach, kde je veľký výškový rozdiel medzi vodárenskými zdrojmi a zásobovanou oblasťou, bývajú pomocou sústavy čerpacích staníc, vodojemov a potrubí, vytvorené rôzne tlakové pásma.
Na dodávku pitnej vody sa využíva distribučný systém – verejný vodovod, ktorý pozostáva z potrubnej siete a z rozdeľovacích objektov. Proces distribúcie vody pozostáva z prepravy pitnej vody z vodojemov až ku koncovému zákazníkovi. Na to, aby vodárenská sieť fungovala je potrebné jej neustále monitorovanie a údržba. Vodárenský dispečing dohliada na proces ťažby, čerpania, plnenia akumulácií a následne distribúcie pitnej vody. O údržbu verejných vodovodov sa starajú pracovníci výroby a distribúcie pitnej vody.
| Názov verejného vodovodu |
Množstvo vody určenej na realizáciu (m3/deň) |
Výkonnosť verejného vodovodu |
Straty vody |
|---|---|---|---|
| Bratislava | 116 461 | 73.8% | 26.2% |
| Sk.v. Kalinkovo, Hamuliakovo | 710 | 86.3% | 13.7% |
| Senecký skupinový | 12 643 | 83.4% | 16.6% |
| Podhorský skupinový | 16 103 | 58.1% | 41.9% |
| Stupava | 2 281 | 82.7% | 17.3% |
| Borinka | 258 | 51.2% | 48.8% |
| Kuchyňa | 295 | 62.7% | 37.3% |
| Sk.v. Záhorský | 5 624 | 97.0% | 3.0% |
| Buková | 75 | 79.7% | 20.3% |
| Bukovec | 113 | 64.9% | 35.1% |
| Plavecké Podhradie | 188 | 41.1% | 58.9% |
| Podbranč | 48 | 68.7% | 31.3% |
| Prievaly | 203 | 65.4% | 34.6% |
| Rozbehy | 12 | 78.1% | 21.9% |
| Sk.v. Brezová p. Br. - Košariská | 785 | 60.5% | 39.5% |
| Sk.v. Holíč - Skalica | 5 248 | 75.0% | 25.0% |
| Sk.v. Senica | 11 311 | 68.4% | 31.6% |
| Sk.v. Myjava | 3 311 | 59.4% | 40.6% |
| Veľké Leváre | 461 | 88.3% | 11.7% |
Čerpanie vody začína väčšinou už v samotných studniach, kde sú pod hladinou podzemnej vody osadené ponorné odstredivé čerpadlá s pohonným elektromotorom a sacím košom. Z vodárenských zdrojov (pramene, studne, vrty) je voda transportovaná prívodnými potrubiami do vodojemov čerpacích staníc, situovaných čo najbližšie k zdrojom. Úlohou týchto vodojemov je zabezpečiť potrebnú akumuláciu vody pre zmeny čerpania do spotreby a možnosti regulácie prítoku zo zdroja. Čerpacie stanice a vodojemy 1. tlakového pásma tvoria základ zásobovacieho systému v Bratislave. Spolu pôsobia ako sústava spojených nádob, prepojených aj prostredníctvom samotnej distribučnej siete.
Plnenie vodojemov gravitačným spôsobom prevláda v oblastiach s dostatkom pramenných záchytov, ktoré sa väčšinou nachádzajú nad zásobovanou oblasťou a nad vodojemom (napr. územia pod severozápadnými svahmi Malých Karpát, časť územia v okrese Pezinok). Na území, kde sú zdroje vody v nižšej nadmorskej výške ako vodojemy (napr. Bratislava, územia v okrese Skalica) je nutné využívať čerpanie.
Vodovodnú sieť tvorí sústava objektov a zariadení, a to od samotných vodárenských zdrojov, cez čerpacie stanice, vodojemy až po rozvodnú sieť a prípojky k vnútorným domovým rozvodom.
V Bratislave sa vodovodná sieť delí na šesť výškových tlakových pásiem, zásobované z rozdielnych zdrojov a sústav vodojemov. Vznik výškových tlakových pásiem bol potrebný už od založenia vodovodu v roku 1886 a bol podmienený terénnymi danosťami Bratislavy, kedy bolo potrebné pre dodávku vody prekonať výškové rozdiely pomocou sústavy čerpacích staníc a vodojemov. Takýto systém je dôležitý aj pre vyrovnávanie tlaku v potrubnej sieti. Tlakové pásma sú od seba vzdialené v rozmedzí 35 – 70 výškových metrov.
Strategickými ovládacími prvkami na distribučnej sieti sú rozdeľovacie objekty, pomocou ktorých je možné distribuovať vodu cez verejný vodovod viacerými potrubnými cestami, v závislosti od prevádzkovej potreby (napr. pri poruche, nedostatku vody, a podobne).
Rozdeľovacie objekty tak umožňujú smerovú, prietočnú a hydraulickú variabilitu v dodávkach vody. Väčšinou sa skladajú z dvoch predlôh – plniacej (tlakovej) a zásobnej (gravitačnej). Plniaca predloha je napojená na vodárenské zdroje, ktoré cez ňu plnia vodojemy. Následne z vodojemu vychádzajú zásobné potrubia, ktoré prechádzajú cez zásobnú predlohu. Tá určuje ako a kam bude prúdiť voda do jednotlivých častí zásobovaného územia.
Okrem najväčšieho verejného vodovodu v Bratislave, BVS, a.s. prevádzkuje v oblasti pôsobnosti aj 8 skupinových vodovodov a 10 verejných vodovodov. Jednotlivé skupinové vodovody sa líšia najmä veľkosťou územia, počtom zásobovaných obyvateľov, dĺžkou vodovodnej siete, spôsobom odberu vody z vodárenských zdrojov, ako aj množstvom odoberanej vody a následnej potreby jej upravovania.
Ako zistím tvrdosť vody?
Pod tvrdosťou vody rozumieme súčet obsahu vápnika a horčíka vo vode. Každá voda obsahuje vápnik v prírodnej podobe; jeho obsah závisí od geologickej skladby horniny, ktorou voda preteká.
Vápnik, ktorý tvorí hlavnú časť tvrdosti vody, nemá žiadne negatívne účinky na zdravie človeka. Zo zdravotného hľadiska dávame prednosť tvrdšej vode. Štatisticky bolo zistené, že v oblastiach, kde pitná voda obsahuje vyššiu koncentráciu vápnika a horčíka, sa u obyvateľstva vyskytuje menej kardiovaskulárnych ochorení.
Vápnik a horčík sú potrebné pre zdravý rast a ochranu kostí pred odvápnením, znižujú nervovo-svalovú dráždivosť a ovplyvňujú zrážanie krvi. Voda z vodovodu je tak najjednoduchší každodenný zdroj vápnika a horčíka pre organizmus. Z hygienického hľadiska sú vápnik a horčík netoxické, naopak, ich prítomnosť v pitnej vode je žiadúca.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 91/2023 Z.z., uvádza ako odporúčanú hodnotu pre pitnú vodu obsah vápnika a horčíka 1,1 až 5 mmol/l (t. j. tvrdosť vody 6,16 až 28 °dH). Vápnik, ktorý tvorí hlavnú zložku tvrdosti, nemá žiadne negatívne účinky na zdravie. Voda z vodovodu je vlastne najjednoduchším každodenným zdrojom vápnika a horčíka pre organizmus človeka.
| Celková tvrdosť vody 1) | Stupeň tvrdosti [°dH] | Stupeň tvrdosti [mmol/l] |
|---|---|---|
| Veľmi mäkká | 0 až 4 | 0 až 0,72 |
| Mäkká | 4 až 8 | 0,72 až 1,43 |
| Stredne tvrdá | 8 až 12 | 1,43 až 2,14 |
| Dosť tvrdá | 12 až 18 | 2,14 až 3,21 |
| Tvrdá | 18 až 30 | 3,21 až 5,35 |
| Veľmi tvrdá | > 30 | > 5,35 |
1) Hodnotenia podľa: Hydrochemie, Pavel Pitter, 4. aktualizované vydání, VŠCHT v Praze, 2009
[°dH] = stupeň nemecký
Prepočty tvrdosti vody
1 mmol/l = 5,6 °dH
1 °dH = 0,1783 mmol/l
Tvrdosťou vody sa vo všeobecnosti rozumie súčet obsahu vápnika a horčíka vo vode. Každá voda obsahuje vápnik v prírodnej podobe; jeho obsah závisí od geologickej skladby horniny, ktorou voda preteká.
Aktuálne hodnoty tvrdosti vody vo vybraných obciach/mestských častiach nájdete tu
Tvorba vodného kameňa vo varných nádobách, teplovodných trubkách, ohrievačoch vody a kotloch, vyššia spotreba pracích prostriedkov.
Ako si objednať rozbor vody?
Rozbor vody je možné si objednať tu.
V prípade požiadavky na ukazovatele kvality v inom rozsahu ako je uvedené v jednotlivých balíčkov, vyplnením tlačiva Žiadosť o rozbor vody, prípadne osobne na ktoromkoľvek kontaktnom centre BVS, a.s.
V tlačive Žiadosť o rozbor vody je potrebné uviesť nasledovné údaje:
- špecifikáciu predmetu objednávky (rozbor pitnej, teplej a odpadovej vody, požadovaný rozsah ukazovateľov kvality, miesto odberu vzorky vody)
Ďalšie podrobnosti týkajúce sa odberu vzoriek vody budú dohodnuté s pracovníkmi laboratória.
Zamestnanci BVS sú pri konkretizácii individuálnych požiadaviek pripravení poskytnúť aj odborné konzultácie o ukazovateľoch kvality vody, ktoré je vhodné v konkrétnej lokalite a pre daný typ využívania sledovať. Výsledky aj tohto rozboru má zákazník k dispozícii vo forme akreditovaného Protokolu o skúške v rozpätí 7 - 13 dní.
Zárukou vysokej kvality analýz, ktoré BVS svojim zákazníkom poskytuje, je nielen skutočnosť, že laboratóriá sú akreditované, ale aj kontrola výkonu jednotlivých skúšok nezávislými organizáciami z externého prostredia.
Čo sa deje s odpadovou vodou?
Voda, ktorá bola akokoľvek použitá je považovaná za odpadovú vodu a musí byť vyčistená. Odpadová voda sa delí na splaškovú (t.j. použitá voda z domácností a z priemyselných podnikov) a dažďovú odpadovú vodu. Takáto voda je následne odvádzaná kanalizačnými stokami a zberačmi do čistiarne odpadových vôd.
Čistenie odpadovej vody prebieha v čistiarňach odpadových vôd v pôsobnosti BVS, a. s. v dvoch stupňoch čistenia. V prvom stupni dochádza k mechanickému čisteniu vody od väčšiny hrubých pevných nečistôt a nerozpustných látok. V druhom biologickom stupni prebieha odstránenie rozpustených látok pomocou mikroorganizmov. V procese čistenia odpadovej vody vzniká čistiarenský kal, ktorý sa zneškodňuje a tiež kalový plyn, ktorý je akumulovaný v plynojemoch a využíva sa na výrobu technologického a prevádzkového tepla v čistiarni odpadových vôd. Konečným výsledkom procesu čistenia odpadových vôd je vyčistená voda spĺňajúca stanovené kvalitatívne normy. Čistú vodu následne vypúšťame do recipientu, t.j. vodného toku. Týmto ju vraciame späť do prírody, čím sa uzatvára vodárenský kolobeh vody.
Plynulosť procesu odvádzania odpadových vôd, ich následné čistenie ako aj cena za tieto služby do veľkej miery závisí aj od zodpovednosti každého jednotlivca, resp. domácnosti.
O tom, čo nepatrí do kanalizácie si môžete prečítať tu: Zabráňte zvýšeniu stočného!
Mapa pôsobnosti BVS
Pozrite si mapu pôsobnosti BVS, a.s., a zistite, či spadáte pod našu starostlivosť.