Vodárne v Bratislave fungujú už 135 rokov

04.02.2021 Presne pred 135. rokmi sa spustila prevádzka prvého mestského vodovodu v Bratislave. Zo studní na ostrove Sihoť sa dopravovala voda cez čerpaciu stanicu v Karlovej Vsi priamo do mesta a prvého mestského vodojemu na Mudroňovej ulici. Historickú studňu s číslom „jedna" si môžu záujemcovia pozrieť pri špeciálnych príležitostiach, kedy BVS otvára svoje brány pre verejnosť. Vodojem na Mudroňovej ulici je dodnes v plnej prevádzke. Kým na začiatku svojej existencie vodárne zásobovali vodou približne 17 000 ľudí, dnes dodávajú vodu viac ako 700 000 odberateľov v regióne a počas pracovných špičiek sa toto číslo blíži k miliónu.

Za tých 135 rokov sa toho zmenilo veľa, ale to najzásadnejšie ostalo rovnaké. Stále dodávame mimoriadne kvalitnú a zdravú vodu našim zákazníkom,“ povedal generálny riaditeľ BVS Peter Olajoš. Aby BVS vedela fungovať aj ďalších 135 rokov, je nevyhnutné rozbehnúť rozsiahle investície do obnovy infraštruktúry. „Už v tomto roku preinvestujeme na opravy vodovodov a kanalizácií viac ako 20 miliónov eur a v budúcom roku toto číslo zdvojnásobíme,“ uisťuje P. Olajoš.

Dňa 22. septembra 1881 bola podpísaná zmluva medzi mestom a spoločnosťou C. Korte & Comp. o výstavbe a prevádzkovaní mestského vodovodu. V spolupráci s nemeckým stavebným radcom Bernhardom Salbachom sa po mnohých skúšobných vrtoch v okolí mesta našiel výdatný a kvalitný vodný zdroj na ostrove Sihoť. Medzičasom bola zriadená Rakúska vodárenská spoločnosť, ktorej úlohou bolo spravovať vodovod. Spoločnosť vznikla predajom akcií súkromným investorom. Bola jej udelená koncesia na prevádzkovanie bratislavského vodovodu po dobu 50 rokov a mesto Bratislava získalo predkupné právo na celú vodárenskú spoločnosť aj s jej zariadením.

V roku 1882 bolo urobených niekoľko pokusných vrtov v rôznych častiach Bratislavy a jedným z nich bol aj vrt na ostrove Sihoť, vzdialenom 5,2 km od centra mesta. Pod ostrovom sa tiahlo štrkové lôžko prepojené na koryto Dunaja, ktoré bolo bohaté na podzemnú vodu a bolo tak schopné zásobovať mesto dostatočným množstvom kvalitnej, prírodne prefiltrovanej vody. Ostrov Sihoť bol vybraný za vodárenský zdroj pre výstavbu stáleho vodovodu.

Dňa 25. augusta 1884 sa začali práce na stavbe prvého mestského vodovodu a ukončené boli o rok neskôr, kedy bola celá vodovodná sieť odovzdaná do testovacej prevádzky. Presne 4. februára 1886 bol oficiálne spustený vodovod pre mesto Bratislava do plnej prevádzky. Vodáreň dodávala denne vodu v objeme 3 000 m3. K dátumu spustenia vodovodu do prevádzky bolo k nemu pripojených 17 500 obyvateľov, tretina z vtedajšieho počtu 50 000 obyvateľov mesta.

Voda sa do mesta dopravovala potrubím s priemerom 350 mm a dĺžkou 3 460 metrov. Pri Rybnom námestí sa toto potrubie rozdvojovalo. Jedna časť smerovala priamo do vodojemu s objemom 3 000 m3, postavenom na hradnom vrchu (dnešný vodojem na Mudroňovej ulici) a druhá časť potrubia tvorila mestský okružný zásobovací systém. Vodovodnú sieť v roku 1886 tvorili potrubia s dĺžkou 37 316 metrov, 291 hydrantov a 156 posúvačov. Do dnešného dňa sa nám zachovali viaceré súčasti pôvodného zariadenia vodárne a niektoré z nich sú do dnešného dňa v prevádzke. Históriu vzniku

bratislavských vodárni si môžu ľudia pozrieť aj v historickom objekte Vodárenského múzea v Bratislave (aktuálne je múzeum kvôli pandémii COVID 19 zatvorené).

K prvému rozšíreniu bratislavskej vodárne prišlo v roku 1906, kedy bolo potrebné pre stúpajúcu spotrebu vody a nárast obyvateľstva postaviť druhú studňu na ostrove Sihoť. Celkové denné množstvo dodávanej vody sa zvýšilo z 3 000 m³ na 5 781 m³, čo pri 70 tisícovom obyvateľstve predstavovalo dennú spotrebu 83 litrov vody na obyvateľa. Ďalšie rozšírenie sa uskutočnilo vo viacerých etapách medzi rokmi 1910 až 1921 a bolo spojené najmä s elektrifikáciou vodárne.

Prvá elektrická čerpacia stanica v Bratislave bola postavená na Sihoti. Do prevádzky bola spustená v roku 1912. Budova čerpacej stanice bola postavená v secesnom štýle a okolo jej základov bolo vystavané návršie zo žulového kameňa, ktoré ju chránilo pred zatopením pri vysokom stave Dunaja. Zo strojovne čerpacej stanice vychádzali dve výtlačné potrubia, ktoré boli uložené v betónovom tuneli vystavanom pod korytom Karloveského ramena. Aj tento historický objekt je dodnes v prevádzke.

Kvôli pandémii COVID-19 nie je možné pripomenúť si túto významnú udalosť spoločne s našimi akcionármi a zákazníkmi. V prípade, ak sa pandemická situácia zlepší, pokúsi sa BVS zorganizovať slávnostne pripomenutie 135. výročia v náhradnom termíne, v súlade so všetkými bezpečnostnými opatreniami.

 
Aktualizované: 04.02.2021 11:37
TlačiťHore

Aktuality