Úhyn rýb v Malom Dunaji nespôsobila čistiareň vo Vrakuni

14.06.2018 Zo strany Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., neboli do vodného toku Malého Dunaja vypustené fekálie ani žiadne iné znečistenie – čistiareň odpadových vôd vo Vrakuni bola prevádzkovaná v súlade s prevádzkovým poriadkom, manipulačným poriadkom a vodoprávnym rozhodnutím.

Úhyn rýb zaznamenaný koncom minulého týždňa na toku Malého Dunaja nebol spôsobený činnosťou Ústrednej čistiarne odpadových vôd Bratislava Vrakuňa a ani iných prevádzkových celkov Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (BVS). V prípade prívalového dažďa, akého sme boli svedkami aj v stredu 6. júna, dochádza v rámci systému odvádzania odpadových vôd k samočinnému zapojeniu odľahčovacích komôr, ktorých úlohou je prepustiť dažďovú vodu po dosiahnutí limitného množstva do recipientu (vodného toku). Odľahčovacie komory sú konštruované tak, aby prostredníctvom svojho tvarového riešenia a technológií (prepadová hrana, hrablice) v rámci pritekajúcej vody zachytili všetky tuhé zložky, vrátane fekálií. Vďaka tomu sa tak do recipientov dostane výlučne balastná dažďová voda obsahujúca iba stopové množstvá odpadovej vody z domácností (verejná kanalizácia v Bratislave je budovaná ako jednotná – sú do nej zaústené kanalizačné prípojky z objektov, ako aj dažďových vpustí). Odpadová voda obsahujúca splašky, ktorá sa nachádzala v kanalizačnom systéme pred prívalovým dažďom, je totiž prvou „prívalovou vlnou“ odplavená priamo do čistiarne. Následne v kanalizácii prúdi takmer výlučne dažďová voda (a naplaveniny z povrchových plôch), ktorá sa do systému dostáva prostredníctvom kanalizačných vpustí.

Odľahčovacie komory sú jedným z kľúčových prvkov kanalizačných systémov na celom svete. V prípade Slovenska ich parametre určuje Slovenská technická norma a používanie podlieha povoleniu zo strany príslušného Odboru starostlivosti o životné prostredie.

V prípade, že by dažďová voda, ktorej množstvo presiahne limitnú hranicu, nebola prepustená prostredníctvom odľahčenia do recipientu, ale odvedená do čistiarne odpadových vôd, malo by to za následok rozsiahle škody na životnom prostredí – v takomto prípade by totiž došlo k „rozriedeniu“ biologického stupňa čistenia odpadových vôd. Do recipientu by sa tak (až do doby opätovného ustálenia biologického stupňa čistenia odpadových vôd) vypúšťala nedostatočne prečistená voda, ktorá by na dlhé obdobie negatívne ovplyvnila život v rieke.

Vo vyjadrení Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktoré bolo citované v médiách, sa ako dôvod úhynu rýb uvádza deficit kyslíka vo vodnom toku, ktorý mal byť dôsledkom prepúšťania vody z odľahčovacej komory pri čistiarni vo Vrakuni. Z dôvodu, že pri prepúšťaní vody z odľahčovacích komôr do recipientov dochádza k jej sekundárnemu prekysličeniu (zvírením po dopade cez prepadovú hranu) sme presvedčení, že nedostatok kyslíka vo vode mohol byť spôsobený súhrou viacerých okolností – primárne dlhotrvajúcim teplým počasím (v teplej vode sa množstvo kyslíka zmenšuje) a mierou kyslosti zrážok. Taktiež môžeme garantovať, že fekálie, ktoré sa po prívalovom daždi objavili v Malom Dunaji, nepochádzajú zo žiadneho z prevádzkových celkov BVS, keďže to neumožňujú technológie používané v čistiarňach a odľahčovacích komorách. V tejto súvislosti si dovoľujeme dať do pozornosti aj skutočnosť, že BVS nie je jediným subjektom pracujúcim s odpadovou vodou pozdĺž toku Malého Dunaja.

Bratislavská vodárenská spoločnosť si – ako spoločnosť pracujúca s prírodnými zdrojmi – veľmi dobre uvedomuje potrebu zodpovedného prístupu k životnému prostrediu. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že čistiareň odpadových vôd vo Vrakuni spolu s ČOV v Petržalke, ktoré v rokoch 2013 až 2015 prešli rozsiahlymi rekonštrukciami, sú po technologickej stránke, ako aj z ekologického hľadiska, špičkou nie len na Slovensku, ale aj v širšom regióne.

 
Aktualizované: 14.06.2018 14:23
TlačiťHore

Aktuality