Investície, výsledky plnenia plánu

INVESTIČNÁ VÝSTAVBA

Investičná výstavba Spoločnosti vychádzala z jestvujúceho prevádzkového stavu a z rozvojových zámerov 159-tich miest a obcí a 17-tich mestských častí Bratislavy, pre ktoré naša spoločnosť vykonáva odbornú činnosť v zásobovaní pitnou vodou, odkanalizovaní a čistení odpadových vôd.

V súlade so stratégiou vo vodnom hospodárstve a smernicami EÚ o pitnej vode a komunálnej odpadovej vode je cieľom Spoločnosti aj realizácia nových vodných stavieb.

Pri rekonštrukciách vodovodných a kanalizačných sietí a rekonštrukciách, modernizáciách a rozšíreniach jestvujúcich ČOV sa vychádzalo z poznatkov ich prevádzkového stavu, ako aj nutnosti zosúladenia ich parametrov s platnou legislatívou a limitmi vypúšťaných odpadových vôd v zmysle smerníc EÚ. Realizácia rekonštrukcií vodovodov bola zabezpečovaná v súlade s programom znižovania strát vo vodovodnej sieti.

Plánované zdroje investícií a investičnej výstavby na rok 2007 boli schválené vo výške 1 703 278 tis. Sk a vytvorené z:   

> odpisov, akumulovaných vl. zdrojov a fondu rozvoja	vo výške	1 631 479 tis. Sk
> zdrojov EÚ	vo výške	40 468 tis. Sk
> príspevkov akcionárov	vo výške	18 824 tis. Sk
> iných príspevkov	vo výške	12 507 tis. Sk

Plnenie schváleného plánu investícií, prípravy a finančného plnenia investičnej výstavby Spoločnosti za rok 2007 je 1 778 625 tis. Sk z celkového plánovaného ročného objemu 1 703 278 tis. Sk. Faktúry z roku 2006 predstavujú 392 729 tis. Sk z plnenia plánu. Z toho celkové plnenie na stavbách je 1 474 008 tis. Sk z celkového plánovaného ročného objemu 1 249 167 tis. Sk. Zo sumy 1 474 008  tis. Sk sú faktúry z roku 2006 332 757 tis. Sk a realizácia v roku 2007 je 1 141 251 tis. Sk.

Príspevky akcionárov v celkovej výške 6 711 tis. Sk boli použité na:

• Vajnory – Čierna Voda, rekonštrukcia vodovodu
• Tupého ul., Bratislava III., rekonštrukcia a rozšírenie vodovodu
• Vajnory, vákuová kanalizácia, II. etapa
• Sliačska ul., Lopenícka ul., Krahulčia ul., zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie 

Iné príspevky v celkovej výške 19 422 tis. Sk boli použité na:

• Senec, rekonštrukcia vodovodnej a kanalizačnej siete.

Plnenie plánu investícií, prípravy a finančného plnenia investičnej výstavby Spoločnosti za rok 2007/ v tis. Sk:   

	Odpisy a FR	Zdroje EÚ	Príspevky akcionárov	Iné príspevky	Spolu	Faktúry roku 2006	Spolu
Stavby rozostavané k 1. 1.  2007	94 6549		6 711	19 422	972 682		972 682
Stavby novozačínané v roku 2007	168 569				168 69		168 569
Faktúry roku 2006						332 757	332 757
Stavby spolu	1 115 118		6 711	19 422	1 141 251	332 757	1 474 008
Ostatné položky v rámci invest. výstavby	242 392	2 253			244 645	59 972	304 617
CELKOM	1 357 510	2 253	6 711	19 422	1 385 896	392 729	1 778 625

  
V roku 2007 bolo ukončených 32 stavieb:

• Vajnorská – Rožňavská ul., rekonštrukcia kanalizačného zberača „C“
• Nový most, rekonštrukcia šachiet, Vajanského nábrežie, rekonštrukcia vodovodu
• Rača, rekonštrukcia zberača „F“ a dažďová nádrž
• Námestie SNP, rekonštrukcia kanalizácie DN 300/450
• Ul. Nad Dunajom, rekonštrukcia vodovodu DN 100
• Svätý Jur, ČS a vodojem – rekonštrukcia
• ISR – Modernizácia bloku D – vodárenský dispečing
• DVV - západ, rekonštrukcia oplotenia, Devínska cesta
• ČOV Senica, rekonštrukcia dosadzovacích nádrží 1 a 2 
• Vajnory – Čierna Voda, rekonštrukcia vodovodu
• ÚV Kúty, modernizácia vápenného hospodárstva
• ÚV Holíč, sklad kyseliny chlorovodíkovej, rekonštrukcia
• Tupého ul., Bratislava III., rekonštrukcia a rozšírenie vodovodu
• Malokarpatský región, odkanalizovanie, úsek ÚČOV Vrakuňa – VČS Ivánka pri Dunaji
• Rovensko, vodovod a tlaková kanalizácia
• Jarovce, Rusovce, Čunovo, odkanalizovanie obcí, III. etapa, 3. časť, kanalizácia a rekonštrukcia     vodovodu  Rusovce
• Koliba, Brečtanová ul., rozšírenie VDJ IV. tlakové pásmo
• Brezová ul., kanalizácia
• Dunajská Lužná – prívod vody
• Gbely, kanalizácia, stoky AB-2
• Prístavná ul., vodovod DN 300
• Sliačska ul., Lopenická ul., Krahulčia ul., zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie
• Vlárska ul., vodovod a kanalizácia
• ČOV Plavecký Štvrtok, dosadzovacia nádrž
• Vinosady – kanalizácia, I. etapa, Školská ul., 3. časť
• Lamač – Záhorská Bystrica, prívod vody DN 600 pre Malacky (Stupava)
• ČOV Petržalka, rekonštrukcia – kancelárske priestory DK
• Bernolákovo, Tabaková ul., prepojenie kanalizácie
• Stupava, Lesná ul., predĺženie vodovodu
• Skalica, Krivé Kúty, individuálna bytová výstavba, I. etapa, vodovod a kanalizácia
• Povodie ČOV Hamuliakovo, Dunajská Lužná, odkanalizovanie, rekonštrukcia výtlačného potrubia 
• Záhorská Bystrica – Na Vlkovkách, Pútnická ul., rekonštrukcia vodovodu. 

Projektová príprava

Od roku 2005 prebieha projektová príprava na „Odkanalizovaní podunajskej časti Bratislavy“, kde je vykonávaná odborná pomoc na financovanie z Kohézneho fondu EÚ (veľké stavby) v plánovacom období 2007 – 2013. Odborná pomoc pri príprave projektov Kohézneho fondu pre vodárenský sektor je plne financovaná z prostriedkov EÚ v rámci Finančného memoranda 2003/SK/16/P/PA/2009. Predmetom projektovania je rekonštrukcia a rozšírenie ČOV Vrakuňa, ČOV Petržalka, odkanalizovanie Prievozu a  Podunajských Biskupíc s predpokladanými celkovými nákladmi 1,5 miliardy Sk.

Ďalšie významnejšie rozpracované projekty v roku 2007:

• Malacky – Kúty, prívod vody, realizovaním ktorého sa definitívne zabezpečí dostatok pitnej vody na Záhorí a vytvoria sa predpoklady prepojenia na Senický skupinový vodovod. Stavba je plánovaná na financovanie zo štrukturálneho fondu EÚ (malé stavby)
• ČOV Holíč, rekonštrukcia a intenzifikácia o projektovanej kapacite 21 500 EO. Stavba je plánovaná na financovanie zo štrukturálneho fondu EÚ (malé stavby)
• ČOV Hamuliakovo – rozšírenie a intenzifikácia
• ČS Fajnory rekonštrukcia technologickej časti
• Senecký región, odkanalizovanie
• ČS Podunajské Biskupice – Bernolákovo, rekonštrukcia vodovodného zásobného potrubia
• Bernolákovo – Grinava, rekonštrukcia vodovodného zásobného potrubia
• Rača – Grinava, vodovodné zásobné potrubie.

Na všetky pripravené a pripravované stavby sa pre skvalitnenie procesného riadenia výrobných a obchodných činností spoločnosti zabezpečuje nový centrálny technologický informačný systém riadenia.

Realizáciou rozvojových investícií, rekonštrukciami a modernizáciami jestvujúcich sietí a objektov ČOV sa postupne darí plniť stanovené úlohy v zmysle plánu rozvoja zásobovania pitnou vodou a odkanalizovania jednotlivých regiónov v pôsobnosti Spoločnosti a plánu na znižovanie strát vo vodovodnej sieti.

Perspektívy modernizácie vodohospodárskej infraštruktúry BVS a jeho implementácia

Pri rozvoji vodohospodárskej infraštruktúry Spoločnosť vychádza zo stavu existujúceho majetku (verejné vodovody a verejné kanalizácie), na ktorom vykonáva hlavný predmet svojej činnosti. Základným predpokladom rozvoja je udržiavanie dobrého stavu existujúceho majetku, čo je dosahované jeho permanentnou obnovou - rekonštrukciami. Na zabezpečenie úlohy udržiavania dobrého stavu existujúcej vodohospodárskej infraštruktúry nadväzuje úloha modernizácie systému tejto infraštruktúry. Jej cieľom je smerovanie k optimálnym riešeniam výroby a distribúcie vody, resp. odvádzania a čistenia odpadových vôd a dosahovanie dostatočných kapacít pre uspokojovanie nárokov územného rozvoja, a to v oboch prípadoch s priaznivým ekonomickým dopadom.

Priority v oblasti modernizácie systému zásobovania vodou sú: 

• dosiahnutie vodárenských kapacít chýbajúcich k spoľahlivému zabezpečeniu súčasných nárokov na dodávku pitnej vody pri zohľadnení aj výhľadových potrieb,
• zabezpečenie dotácií deficitných oblastí, resp. oblastí s problematickými miestnymi zdrojmi,
• optimalizácia využívania prameňov s energeticky výhodnou gravitačnou distribúciou vody do spotrebísk,
• optimalizácia procesu zásobovania pitnou vodou zefektívňovaním využívania vodárenských zdrojov a distribúcie vody postupnou
• realizáciou integrovaného systému riadenia a centrálneho technologického dispečingu,
• zabezpečenie alternatívnych riešení dodávky vody v krízových situáciách.

Modernizácia systémov zásobovania vodou je orientovaná na nasledovné koncepcie.

Súčasná koncepcia využívania vodárenských zdrojov podunajskej oblasti pre mesto Bratislava zostáva aplikovaná i v dlhodobom výhľade, a to vzhľadom na jednoznačnú výhodnosť lokalizácie týchto zdrojov na území mesta, resp. v jeho bezprostrednej blízkosti.

Čo sa týka ostatných spotrebísk treba konštatovať, že nakoľko lokálne zdroje vody oblasti Záhoria i Malokarpatskej oblasti sú z dôvodu ich kapacity a  kvality nepostačujúce, už v súčasnosti sa vo významnej miere realizuje dotácia vody z miesta výskytu kvalitatívne i kvantitatívne vyhovujúcich podzemných vôd (vodárenské zdroje podunajskej oblasti). Excentrické umiestnenie týchto ťažiskových vodárenských zdrojov (v podunajskej oblasti) vo vzťahu k situovaniu spotrebísk mimo mesta Bratislavy predurčuje potrebu budovania niekoľko desiatok kilometrov dlhých kapacitných prívodov vody. V súčasnosti sú vybudované distribučné línie z Bratislavy na Záhorie (po Malacky) a do Podhorskej oblasti (po Pezinok a Senec). Pokračujúc v tejto koncepcii sú plánované ďalšie nadväzujúce distribučné zariadenia, ktorými sa optimalizuje dotácia Malokarpatskej oblasti z východnej časti Bratislavy (nový prívod vody Rača – Pezinok Grinava a rekonštrukcia a rozšírenie kapacity prívodu vody Podunajské Biskupice – Bernolákovo), resp., ktorými sa bude realizovať dotácia vody zo západnej časti Bratislavy až po oblasť Senice a Skalice (nový prívod vody Malacky– Kúty a Kúty – Holíč).

V priebehu roka 2007 boli spracované významné koncepčné dokumenty preukazujúce optimálne vodárenské riešenia týkajúce sa modernizácie systému zásobovania pitnou vodou.

K najvýznamnejším takýmto dokumentom patria:   

• aktualizácia Stratégie modernizácie systému vodohospodárskej infraštruktúry BVS, a. s., v rámci ktorej boli upresnené priority spoločnosti čo sa týka modernizácie vodohospodárskej infraštruktúry a koncepcie ich rozvoja,
• štúdia Analýza procesov a prvkov zásobovania vodou, predmetom ktorej bola sumarizácia potrieb vody všetkých spotrebísk, kapacít vodárenských zdrojov a bilancie, to všetko pre rôzne časové horizonty až po dlhodobý výhľad, ďalej kategorizácia potrubí podľa ich funkcie a významu, definovanie úlohy rozhodujúcich prvkov zásobovania vodou v systéme a ich kapacita, resp., riešenie rozhrania medzi procesom výroby a distribúcie vody,
• štúdia Optimálne využitie prameňov BVS, a. s., ktorá zdokumentovala rezervy vo využívaní prameňov Malých Karpát a navrhla riešenia ich optimálneho využitia.

Modernizáciu vodárenského systému možno rámcovo špecifikovať nasledovnými riešeniami:

• prevádzkový prepoj medzi východnou a západnou časťou mesta Bratislavy,
• zabezpečenie distribučných línií pre dotáciu Záhoria z vodárenského systému mesta Bratislavy, riešenie zásobovania pitnou vodou
• severozápadnej časti mesta,
• dobudovanie vodohospodárskych kapacít na území mesta Bratislavy (najmä časti Lamač, Karlova Ves, Devín, Kramáre),
• komplexné doriešenie zásobovania pitnou vodou lokality Bratislava - Koliba a Kramáre,
• zásobovanie pitnou vodou potenciálnych rozvojových území mesta Bratislavy,
• modernizácia vodárenského systému východnej časti Bratislavy a oblasti Pezinok a Senec (rekonštrukcia a modernizácia prívodu vody Podunajské Biskupice – Bernolákovo – Pezinok Grinava, prívod vody Bratislava Rača – Pezinok Grinava, ďalšie prepojenia a zokruhovanie nižšieho rádu, rozšírenie akumulácie pre oblasť Senec),
• dobudovanie zásobného okruhu Zohor – Suchohrad – Malacky,
• rozšírenie a zapojenie do systému vodárenského zdroja Holdošov mlyn,
• optimalizácia využitia prameňov,
• prepojenie vodárenských systémov prívodom vody Rohožník – Plavecké Podhradie,
• prívod vody Malacky – Kúty,
• prívod vody Kúty – Holíč,
• budovanie integrovaného systému riadenia a centrálneho technologického dispečingu.

Súčasná i výhľadová celková bilancia územia v pôsobnosti BVS je výrazne pozitívna. Uvedené nastoľuje tiež otázku využitia kapacít vodárenských zdrojov nad rámec výhľadových potrieb územia v pôsobnosti BVS pre potreby susedných regiónov.

Priority v oblasti modernizácie systému odkanalizovania sú:   

• dosiahnutie kapacít stokových sietí chýbajúcich k spoľahlivému zabezpečeniu súčasných nárokov na odkanalizovania pri zohľadnení aj výhľadových potrieb,
• zabezpečenie čistenia odpadových vôd v súlade s platnou legislatívou a v súvislosti s nárokmi územného rozvoja,
• optimalizácia procesu odkanalizovania postupnou realizáciou integrovaného systému riadenia a centrálneho technologického dispečingu.

Modernizácia systémov odkanalizovania je orientovaná na nasledovné koncepcie.

Riešenie odkanalizovania bude i naďalej orientované na koncepciu centralizácie procesu čistenia odpadových vôd, čo je efektívne v prípade Malokarpatskej a Seneckej oblasti s pripojením k systému ľavobrežnej kanalizácie mesta Bratislava so spoločnou ČOV Bratislava Vrakuňa, resp. v prípade skupinovej kanalizácie v povodí spoločnej ČOV Hamuliakovo. V ostatných prípadoch pôjde i naďalej o samostatné kanalizácie s vlastnou ČOV, resp. s možnosťou pripojenia nízkeho počtu satelitných osídlení okolo menších miest.

V priebehu roka 2007 boli spracované významné koncepčné dokumenty preukazujúce optimálne riešenia odkanalizovania týkajúce sa modernizácie kanalizačného systému. K najvýznamnejším takýmto dokumentom patria:  

• aktualizácia Stratégie modernizácie systému vodohospodárskej infraštruktúry BVS, a. s., v rámci ktorej boli upresnené priority spoločnosti v oblasti modernizácie vodohospodárskej infraštruktúry a koncepcie ich rozvoja,
• podrobné hydrotechnické posúdenie kanalizačného zberača E, ktoré je významným začiatkom dlhodobejšej úlohy – zabezpečiť postupne matematický model celej kanalizačnej siete mesta Bratislavy.

Modernizáciu systému odkanalizovania možno rámcovo špecifikovať nasledovnými riešeniami:

• modernizácia stokových sietí (najmä nový zberač I v Bratislave, výtlačné kanalizačné potrubia medzi obcami kanalizačného systému povodia ČOV Hamuliakovo, hlavný kanalizačný zberač v Senici),
• modernizácia ČOV za účelom splnenia podmienok vypúšťania vyčistených odpadových vôd v súlade s platnou legislatívou (do konca roku 2010 ide o ČOV Vrakuňa, ČOV Petržalka, ďalej odkanalizovanie Malokarpatského a Seneckého regiónu s cieľom riešenia čistenia odpadových vôd z mesta Pezinok a Senec, ČOV Holíč, ČOV Senica, ČOV Skalica, ČOV Malacky, ČOV Hamuliakovo),
• modernizácia ČOV za účelom zvýšenia kapacity pre pokrytie nárokov územného rozvoja (uvedené riešia aj vyššie špecifikované modernizácie, resp. ďalej najmä ČOV Devínska Nová Ves),
• modernizácia systémov odkanalizovania za účelom lepších technológií pre zvýšenie efektívnosti, čo bude zabezpečené aj v rámci vyššie špecifikovaných modernizácií,
• budovanie integrovaného systému riadenia a centrálneho technologického dispečingu.

Stratégia BVS v oblasti modernizácie vodohospodárskej infraštruktúry je koncipovaná so zreteľom na zásadné dokumenty EÚ (najmä vo všeobecnej - Rámcová smernica o vode, v oblasti odvádzania a čistenia odpadových vôd - Smernica Rady č. 91/271/EHS a v oblasti kvality pitnej vody - Smernica Rady č. 98/83/ES) transponované do národnej legislatívy (najmä Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách), ale aj v ďalších zásadných dokumentoch SR, akými sú Koncepcia vodohospodárskej politiky do roku 2015 a Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR.

Postupnou realizáciou obnovy a modernizácie systému vodohospodárskej infraštruktúry BVS pri uplatňovaní optimálnych koncepcií riešenia bude možné čoraz viac sa približovať k perspektíve orientovanej na efektívne realizované procesy výroby a distribúcie vody, resp. odvádzania a čistenia odpadových vôd.